THE PAU https://thepau1.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/thepauMusic/
jednočlenná riot grrrl band z Poľska, Paulína cestuje iba sama s gitarou a mobilom, odkiaľ si púšťa podmazy pri živom hraní. hudobne je tam cítiť starý poľský cold-wave, energia, krik a vzdor punkrocku a hlavne je to prudko tanečná muzika. za svoju originalitu a výborné koncerty si vyslúžila nomináciu popredného poľského periodika Wyborcza ako jeden z desiatich hudobníkov, ktorí zmenia tvár poľskej muziky, čo sa už deje. prídi si pozrieť The Pau do intimity klubu predtým ako sa začne objavovať na veľkých pódiách.
CTIB http://bandzone.cz/ctibzvraha
Ctib je jedným z aktívnych ľudí z prostredia Rožnovského klubu VRAH a (ex)člen miestnych kapiel ako KULTRA, CO-CA, TELEFON, VÝBOR VEŘEJNÝHO BLAHA, UŠTKNI či aktuálne CHOROBOPOP, všetko osobité kapely so svojskou poetikou. tentokrát sa ale Ctib predstaví ako sólista, sám s bicím automatom, elektrickým podmazom a až divadelným prejavom. poeticko-punková estatika, discoegopunk, intenzívny zážitok zaručený.
DÁŠA FON FĽAŠA http://bandzone.cz/dasafonflasa
https://dasafonflasa.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/dasafonflasa
momentálne náš najaktívnejší folk-punkový bombardér, veselé aj vážne texty, spontánny pódiový prejav. je solídne rozbehnutý, dobre mu to spieva aj hrá, každé vystúpenie je originál. na konte nová doska a nové piesne.
LVMEN (CZ)
“Akokoľvek silná bola ich hudba, najsilnejšou stránkou minulých LVMEN bolo spojenie hudby dravej a kontemplatívnej zároveň s cinematickou atmosférou, ktorá napríklad slovami „bláznivín se rozsévá…“ dokázala postaviť chlpy na krku aj poslucháčovi , ktorý v živote nevidel Markétu Lazarovú.” – Metalopolis.net
TOMÁŠ PALUCHA (CZ)
Sludge metal.
Dusted’s writers bid 2016 farewell with a mixture of sadness
and revulsion. We grieved the many great musicians who died, but the sense that
the countries we live in were collectively embracing paths that might make us
mourn the toppling of fundamental principals weighed even heavier. And 2017 has
shown that our dismay was not misplaced. There’s no need to recount the shit
show of USA politics here, except to say that it’s fucking embarrassing to know
that a sizable portion of your country is swallowing scams so transparent that if
your teenager pulled that crap on you, you’d ground them an extra week just for
thinking you were that dumb. But while compassion, justice, and reality contact
seem to have gone out the window, I’ve never found music more sustaining. So
let’s talk about what gives a guy hope.
Over nearly four decades, 32 studio albums, around a dozen labels and a
dizzying array of line-ups, the Fall has been a source of endless fascination,
amusement, irritation, astonishment and enjoyment to a healthy minority of
Dusted writers. Centered around the irascible,unpredictable,
absolutely inimitable Mark E. Smith, the Fall has been churning out singles
since most of us started buying them, and, unlike other youthful obsessions,
continues to do so, right up to the current moment. So, when we heard that Cherry Red was putting
out a massive seven-disc, 117-track singles collection, we were intrigued. We were also a little daunted. We decided to listen to it together, or at
least at the same time, as much as we could, and talk about it in this listening
post. As usual, some of us were long-time fans, others were new to the Fall and
a couple were, shall we say, not convinced. Contributors included Jennifer
Kelly, Bill Meyer, Justin Cober-Lake, Ben Donnelly, Ian Mathers, Mason Jones,
Michael Rosenstein and Marc Medwin.
